Už po dvadsiatich kilometroch ma bolia moje niekoľkonásobne a niekoľkrát po sebe zlomené zápästia, po ďalších 10 km ma už začína bolieť aj sedenie. Neviem, či to bol zámer, ale v konečnom hodnotení sa mi to páči.
Možno si teraz myslíte, že mi prepína, no všetko je v absolútnom poriadku. Čo by to bolo za kafíčko, ak by bolo pre každého a ak by ho postavili na pohodlie a nie pre dizajn a nejaké to „rejsovanie“ po meste? No nebolo by to kafíčko.
Vitpilen sa mi páči už na prvý pohľad. Dizajn sa im podľa mňa vydaril a tí, čo to nakreslili, určite oslovili veľké množstvo nielen motorkárov. Môjmu oku lahodí ako celok a aj keď sa prizerám bližšie, nie som sklamaný z detailov. A čo je asi najdôležitejšie, tak sa mi páči aj ako jazdí.
Hneď po nasadnutí chválim ten kafíčkový posed, takto to mám rád, aj keď viem, ako to dopadne s mojimi rukami po nejakej akože pohodovej jazde.
Pomaly sa dostávame aj k tomu, čo sa mi viac menej nepáči. Budík je síce ako celok fajn, no štýl zobrazenia sa mi až tak nepáči. Aktuálna rýchlosť zobrazovaná veľkým fontom je v pohode, no zaradený kvalt mohol byť zobrazovaný väčším číslom. Na druhú stranu zas chválim svetielko (asistent) radenia. Ale zas musím trochu kritiky nasmerovať na prepínanie funkcií priamo na budíku. Mohlo to byť trochu lepšie spravené a najlepšie, keby to bolo niekde na rajdoch, dostupné iba palcom. Sú to drobnosti, no potešili by. Už keď kritizujem, tak musím spomenúť zrkadlá, ktoré treba hneď vymeniť za kafíčkové a zvuk. Ten je teda slabota. Tu musí ísť Akrap!
Poďme už ale jazdiť a chváliť. Motorka sa ovláda úplne ľahúčko a aj napriek mojej dlhodobejšej pauze na ceste som sa cítil na Vitpilene parádne. Motor je od voľnobehu dobre vyladený a výkon sa cez elektroplyn ovláda luxusne. V meste vás motorka nevyšklbe za ruky, či už pri plynovaní, alebo brzdení. Zato podvozok treba upraviť trochu na svoje potreby. Predky sa dajú dokliknúť krásne za jazdy, samozrejme, bez náradia. Toto chválim moc. V meste trochu ubrať kompresie a len čo sa dostanete niekde do pekných zákrut, znova prerobiť. Alebo ako v našom prípade na motokárovom okruhu v Dlhej.
Keď píšem, že v meste vás motorka nevytrestá, či už pri rozjazde, alebo aj pri brzdení, tak len čo začnete nakladať a trochu rejsovať, je to úplne o inom. Viem, objem či počet valcov, údaje o výkone a sile či jeden predný a jeden zadný kotúč nie úplne nasvedčujú tomu, že toto môže byť husto krutá rezba, no ale hmotnosť motorky, geometria a hlavne dobrý pocit, čo z nej ide pri jazde, hovoria niečo iné.
Motor začne poriadne ťahať niekde pod 6 tisíc a drží si tento ťah až za 8 tisíc. Ak to držíte v týchto točkách, nestačíte sa čudovať, jak ten jednobuch ide. Či už zapnutá, alebo vypnutá trakčná kontrola, zábava s tým je parádna. No a brzdy? Jednokotúč so štvorpiestom s dobrou dávkovateľnosťou, no potrebnou silou a po zahriatí aj dostatočnou razantnosťou. Toto sa mi celé páči. Nechcem rovno napísať, že by som Vitpilena 701 bral do svojej garáže, ale nemám k tomu ďaleko. Síce sa na keby nehrá, no keby tam je dvojvalec, niečo na štýl staršej cestnej Husky Nuda, asi by som bol veľmi nahlodaný.
Toto je motoráček tak pre mňa. Dá sa na tom normálne pojazdiť, minimálna kochačka, rezba s veľkou porciou zábavy a nízka spotreba.
Ja som za!
