Vec sa má tak, že keď chcete jazdiť Supermoto, väčšinou siahnete po motokros či enduro stroji a začnete upravovať. Úplne prvé sú na rade kolesá. Dvadsaťjednotku a devätnástku prípadne osemnástku vymeníte za cestné, širšie a hlavne hladké sedemnástky. Ako druhá je na rade zmena reťazovej sady a prevodového pomeru. Ďalšia na rade bude predná brzda. Väčší kotúč, väčší a viac piestikový strmeň a možno externá nádobka na kvapalinu. Samozrejme koncovka alebo priamo celý výfukový set. Ak vám nestačí toto a nezastavili ste sa pri týchto zmenách, tak odteraz to už ide z kopca. Tvrdšie struny do vidlice aj do zadného centrálu, iné planžety, iné nastavenie charakteristiky. Otvorenie airboxu pre lepší prísun vzduchu, prestavenie karbecu či vstreku a kopec ďalších “drobností”. Časom to bude kratšia zadná kyvka, možno ešte menšie 16,5″ predné koleso, antihop a tak ďalej.
Ešte len nedávno som písal o nových MX špeciáloch pre rok 2019 a už tu je tak trochu moto vzácnosť. Špeciál Supermoto postavený na základe motokrosky, no už z fabriky doladený “skoro” do posledného detailu. Prečo skoro? Lebo pri testovačke sme to dali do rúk dvom strelcom (Michal Solík a Petr Ludvík), ktorí sa supermotu už nejaký ten piatok (aj sobotu a nedeľu) venujú a z ich postrehov som prišiel k tomu záveru, že “skoro”. Obaja sa zhodli na tom, že v podstate ide o špeciál, ktorý môže nastúpiť rovno do preteku a nemá problém konkurovať ostatným mašinám. Je síce pár drobností, ktoré by si oni sami na sériovke pomenili a tak isto väčšina pretekárov, no ako základ je to veľmi, veľmi slušná mašina s perfektným potenciálom. Pri FS450 v základe dostanete špeciál na 16,5 palcovom prednom a 17 palcovom zadnom kolese s Bridgestone slickami, radiálnou brzdou Brembo na 310 mm kotúči, plne nastaviteľný podvozok s prednou vzduchovou vidlou, geometriu ako sa patrí s možnosťou väčšieho posuvu zadného kola a s posedom, ktorý je robený tak, že vám to sadne okamžite do ruky.
Husku som mal možnosť pojazdiť aj vďaka silnicnimotoskola.cz v rámci ich motoškoly a voľného jazdenia na Autodrome vo Vysokom Mýte. Organizácia, jedlo, pitie, sociálky a hlavne trať s perfektným asfaltom. K tomu, samozrejme, skúsení jazdci a inštruktori, ktorí boli ochotní vždy pomôcť a poradiť aj s technikou jazdy. Ich rady a tipy mi dosť pomohli zmeniť štýl a vtedy som dokázal FSku ešte lepšie odskúšať. Na prvé ranné kolá sadám na motorku s 0,3 motohodinami, bez nahriatia pneu a s nenaučenou traťou. Od úplného začiatku som milo prekvapený veľkosťou, vlastne skôr minimálnosťou a tým, ako mi sadla hneď do ruky. Pri príjazde na trať ešte doladiť za jazdy spoječku a šup ho učiť sa trať. Na motorku si zvykať fakt netreba. Pár kôl decentne, sem tam mi ešte zadné trochu odskakuje na brzde, ale nič nepredvídané. Po viac ako pol hodine idem z toho dolu, aj keď sa mi vôbec nechce. Je to paráda, a to som ešte ani nezačal tlačiť na moje limity. Neskôr výmena oleja a filtra, podfúkli sme pneu na 1,8 za tepla, trochu ešte pridvihli páčky, doplnili benzín a šup ho znova na trať, ale teraz už za doprovodu Milana, inštruktora z motoškoly a môjho známeho, ktorý má FSko model 2018.
Snažím sa trochu prikladať pod kotol, ale stále sa mi tlačí na brzdách a v zákrutách na chrbát. Plyn točím, čo viem, pred zákrutou kopem aj o dva, niekedy aj tri dole, brzdím predkom aj zadkom. No iba na výjazdoch cítim, že sa mu vzďaľujem. Niečo spravil zrejme trochu prerobený motor a úplne parádne dávkovanie výkonu a niečo asi aj moja tínedžerská hmotnosť. Po pár kolách odstavujeme a ja si vypočúvam jeho rady. V podstate že to nie je najhoršie (no ďakujem), len mám viac brzdiť prednou, spoliehať sa na antihop a dôverovať motorke. Ďalšie kolá brzdím len prednou. Ľudia boží, to je strašné niečo tá brzda! Stokilovú motorku a 70 kilového mňa nemá najmenší problém ubrzdiť akoby nárazom do steny. Odpadám z toho. Je jedným prstom výborne dávkovateľná a s neskutočnou silou. Chvíľku mi zamestnáva mozog to, že nemám brzdiť zadnou, ale keď tam nakopem o tri dole, antihop dokáže motorke pomôcť a už stačí len dôverovať mäkkučkým Bričkám. Popravde, keď sme zmenili hustenie na 1.8, je to podstatne iné jazdenie a tá dôvera len narastá. Nemám problém klopiť ani v strede zákruty, kde sú vlny. Je pravda, že o nich viem a motorka ich tiež ohlásila, no ani v najmenšom som nemal pocit, že by sa malo niečo pokašľať. Vždy som chcel pri prejazde esíčok pravá-ľavá točka dať motorku na zadné, ako to robia rýchli jazdci. Tu to ide samo a motorku dokážete prehodiť z jedného brutál náklonu do druhého rýchleho ako len potrebujete. Keď to trošku šupnete cez obrubník, nič sa nedeje. Podvozok to porieši za vás. Akurát potom v depe a na niektorých fotkách je vidieť, že zadný centrál by mohol byť o málinko tvrdšie nastavený. To je ale tak všetko, čo by som na tejto sériovke teraz urobil.
No a aby som dopísal aj to, čo by si tu zmenili už spomínaní strelci, tak úplne prvá bola výmena origo vejfucku za „dvojče od DVR“. Karbon titan set, ktorý je v dvojke ľahší ako séria a pritom pridáva 4 kone. Toto by som asi riešil časom aj ja, už len kvôli tomu, že sa mi dva výfuky zdajú krajšie ako jeden. Zvuk bol dosť porovnateľný na voľné počutie. Ako druhé by volili kratšiu zadnú kyvku. Motorka by bola ešte lepšie ovládateľná. Toto by som ja na svoje jazdenie určite ešte dlho nepotreboval a možno aj nikdy.
A ak to zhrniem celé do krátkeho odstavca, tak napíšem toto: Veľkú radosť mi urobila táto motorka. Asi najväčšiu zo všetkých asfaltových, čo som kedy jazdil. Brzdy famózne, podvozok vo svojom výkone vôbec za brzdami nezaostáva a motor, ten je ešte o málinko lepší. Na motokroske FC450 som bol z neho trochu vyklepaný a bál som sa ho, no tu to je parádne vyladené.
FOTOGALÉRIA
