Doslova a do písmena a k tomu s veľkým Z! Aby ste si ale nemysleli, že je to len taká mačička. Je to Tiger jak sa patrí. V pohode je len keď spí. A aj vtedy z neho ide tak trochu strach. Alebo minimálne rešpekt. No keď sa zobudí, ide vždy o život.
Stavba tela, pohľad svetlometov, vlastne celý jeho majestát si ma získali. Predná časť mohutná, silná, plná energie. Zadná časť štíhla a agilná. Nemôžem si pomôcť, ale lev určite nie je kráľ zvierat. Najväčšia mačkovitá šelma je Tiger, to darmo.
Dosť bolo poézie! Pretože hneď po naštartovaní sa začína tvrdý metal. Zvuk na voľnobeh je totálne superbikový. Keď počujete a nevidíte motorku, z ktorej sa to valí, určite si správne netipnete, čo je to za stroj. No povedzme, že na zvuky sa nejazdí, ale tu to pravda nie je ani v najmenšom. Pretože tu sa jazdí presne podľa zvuku a od ucha presne viete, čo sa bude kedy diať. Normálna presúvačka je v rozmedzí 1000 až 3000. Totiž od voľnobežných otáčok sa dá ísť stále krásne bez akéhokoľvek trhania, skackania, či cukania. Dokonca nemáte ani pocit, že by to bolo podtočené. Rozbehnete sa v kľude na dvoječke. Ale to predbieham.
Takže turistické, alebo to nazvime aj ekonomické jazdenie, sa koná od jedna do troch tisíc. Motor ťahá jak sa patrí, nič necuká, nič vás nevystraší. Úplne to stačí. Výkonu je habadej. Lenže to by ste nesmeli skúšať, čo sa deje ďalej. Nie, nie je tam nikde žiadna zákernosť. Stále je tam skoro lineárny záťah, ale je fakt, že „nekončiaci“. Do päť tisíc je to ešte stále taká rozcvička, potom to zmení mierne zvuk a to už valíte fakt okruhovým tempom. Vďaka vysokému plexi, ktoré si odvádza pri mojej výške 176 cm výbornú robotu, ani nezbadáte a na tacháči je dvojkilo jak namaľované. Celý čas som jazdil v krosovej prilbe a mx okuliaroch. Šilt som mal v najvyššej polohe a ani na pikosekundu som nemal pocit, že mi prilbu chce vietor strhnúť z hlavy. Stačilo sa mi ale máličko natiahnuť nad štít a už bol problém. Alebo sa mierne nahnúť do boku. Aj to je dôkazom toho, že predný nastaviteľný štít tam nie je na okrasu. Už keď ho spomínam, tak musím pochváliť aj výhľad pred moto ponad kokpit. A aby som nezabudol, tak aj prístup k svetlám je pod budíkmi úplne v pohode. Bez problémov tam vtrepete ruku, malým otočom demontujete krytku na žiarovku, vymeníte a idete ďalej. Žiadne špeciality.
Od prejavu motora a ako Tiger jazdí som zas odbočil, ale nesmiem priamo napísať, že som jazdil skoro stále nad sedem, kde to ide neskutočne. Dovolím si tvrdiť, že na tejto moto, s obutím, na ktoré som na začiatku nadával, by som dokázal stíhať väčšine paličov na Babe či Šturci. Tiger je obratný a aj krátke uťahovačky si idete úplne krásne. Nechápem, ako sa tá motorka dokáže tak správať na cestách. Aj keď nakoniec by sa to ale dalo aj čakať. Nie som turista ani dovolenkáris motorkár, ale predpokladám, že väčšinou na tomto budú majitelia jazdiť po cestách. Takže to je na ceste asi preto také dobré.
Lenže mne by sa chcelo vyskúšať a otestovať to aj v jeho druhej úlohe, ktorú by mal zvládať. Poľňačky, štrkovky, lesné cesty a možno aj trochu ťažší ofrajt. Možno to predsa nejaký pacient zoberie aj na XL rally. Nebudem vás napínať, hneď ako som sa vybral mimo asfalt a okúsil, ako jazdí po šotolinkách, viac ma asfalt netrápil. Vyhýbal som sa mu okľukou. A to doslova. Radšej som išiel dlhšie a viac km navyše po poľňačkách, ako keby som mal ísť kratšou a rýchlejšou asfaltkou.
Treba povedať, že som si našiel okamžite pár vecí, ktoré Tigrovi musím vytknúť. Trakčná kontrola môže byť nastaviteľná v dvoch režimoch alebo sa dá vypnúť úplne. Prvý, základný automatický režim je dosť prísny a nedovolí žiadne preklzy zadného kolesa. Pracuje síce krásne citlivo a plynulo, absolútne nemáte pocit, že zasahuje. Ale teda nezrýchľujete, ako by ste chceli, motoru nestúpajú otáčky. Je to bezpečné, lenže bez zábavy. Treba zastaviť a prepnúť si v menu aspoň na režim dva. Ten dovoľuje motoru trochu viac nabrať otáčky a už aj tá zábava je málinko lepšia. Preto šup šup, kto si trúfa a má niečo najazdené aj mimo asfalt, trakčnú vyoffujte a až teraz uvidíte, čo je to 1200 v troch valcoch. ABSko radšej ale nechajte zapnuté…
Trakčná v režime off, ja v stupačkách, otáčky lietajú hore jak splašené, zadné koleso lieta zo strany na stranu jak besné a ja sa len rehocem. Toto má dva a pol metráka? Neverím. Nohami sa dokážem krásne zaprieť do tvarovanej nádrže. Teda ale strašne mi prekážali gumy v stupačkách. Cítite mierne pohyby, čo vedie trochu k takej „neistote“. Preto ich treba hneď vyhodiť. Dávať ich tam len pri dlhých presunoch, nech eliminujú vibrácie, a teda zvýšia komfort cestovania. Ale keď sú gumy zo stupačiek vonku, chcel by som ešte niečo. Stupačky by mohli byť širšie a viac tuhé. Ako sa na čape ohýbajú, zdali sa mi voľné. Sú to také blbinky, dá sa to odstrániť, ale pri testovačke to robiť nebudem.
Spomínal som pneu, na ktoré som nadával. Hneď som ale priznal, že je to preto, kde sa bude motorka primárne pohybovať. Do terénu majú byť štuple! Ale po suchom podklade sú dostačujúce aj tieto. Na trávu to moc nebude, ale potom zas štuple nebudú nič moc na asfalte. Aj tak Tiger aj s takýmto obutím zvláda prejsť viac ako väčšina jazdcov. Vrátane mňa. Čím viac som ale na ňom ofíkoval, tým viac som si zvykal na trochu rozdielne ovládanie ako pri malých ostrých endurách. Tak isto aj množstvo a nárast výkonu je tu málinko iný ako na závodných ľahkých endurkách :-D.
Predné nastaviteľné trubky sa mi zdali kupodivu dobré aj na ceste, aj mimo. Akurát by som ich pri trochu rezkejšej paľbe cez výmoly a hrby máličko pritvrdil. Zadok by som máličko ubral, nech je na moju hmotnosť mäkší a trochu kopal na odskoku. Pár otočov, vyskúšať, poprípade znova potočiť a je po probléme.
Viac som fakt nedokázal skritizovať. Tiger ma nielenže bavil, ale si ma aj neskutočne získal. Dokázal by som sa prehovoriť a rád by som sa donútil zobrať ho na už spomínanú XL rally. Možno by som trochu bojoval s nerozhodnosťou, či by nebol lepší jeho menší, osemstovkový bráško. Ale asi by mi to bolo nakoniec šumák.
A predsa som zabudol niečo vytknúť. Spomínané vypínanie trakčnej je strašne zdĺhavé a pri každom vypnutí kľúčika sa znova nastaví základná najprísnejšia jednotka. Mohli tu dať pri toľkých tlačítkach už aj jedno zvlášť pre TC. Trojpolohové, niekde ďalej od rukovätí, aby si to niekto omylom nevypol alebo nezapol a bolo by to omnoho lepšie. Takto si vypnete trakčnú, valíte si to, blbnete, niekde zastavíte, vypnete motor a po ďalšom naštartovaní je trakčná znova zapnutá. Vás to nenapadne, točíte sa v piesku alebo jemnej hline, potrebujete pridať, samozrejme, ťažisko dávate do vnútra otočky, ale motorka nepridá. Čo sa asi tak stane? Presne. Dávate všetku silu do toho, aby ste jednou nohou udržali padajúce hebedo. Až teraz si všimnete, že ten údaj v tabuľke o hmotnosti môže byť pravda. Pri jazde to nie je poznať, manévrujete v pohode, ale v takejto polohe…dovi dopo.
Martin Landl
Mal som na tigríka pol dňa. Bol som vďačný za ponuku vyskúšať ho, a tak som sa nejako nehral s jeho nastaveniami, len som sadol a jazdil. Nemôžem začať inde než pri motore. Radový trojvál má výkonu a krútiaku habadej. Viac než suché dáta je ale dôležitý reálny dojem z neho. Pri 3000 otáčkach už nemá zmysel podraďovať, motor krásne a plynulo ťahá. Pri 4000 sa dostaví pocit, že už je k dispozícii plný výkon (aj keď reálne nie je), a pri 5000 začne ísť z motora nádherný rok´n roll a prial som si, aby to nikdy neprestalo. Už mnohí predo mnou povedali, že je to motoricky superšport v tele turistu a s týmto plne súhlasím. Zvukový prejav po prvom naštartovaní sa mi až tak nepáčil, ale po prvom vytočení ma to úplne prešlo. Je to otázka zvyku.
Po nasadnutí mám dojem, že riadidlá sú nejako ďaleko od plexi. Kokpit je veľmi vzdušný a dá sa v ňom rukou ľahko šmátrať. Zadné dekle svetiel sú priamo prístupné. Napriek tejto vzdušnosti a optickej jednoduchosti sú dáta na displejoch pekne čitateľné a motorka zásobuje jazdca záplavou informácií. Veterná ochrana mi nevyhovovala. Napriek maximálnemu sklonu štítu a môjmu nízkemu posedu mi pomerne dosť fúkalo na prilbu. Potreboval by som nejakú nadstavbu.
Papierovo má Tiger s plnou nádržou 259 kg. Pocitovo by som hádal menej. Túto váhu som nezbadal ani v meste, ani na šotolinách. Aj som ho položil na bok (tak, aby sa ešte nedotkol zeme, ale už bol tesne nad ňou) a bez problémov som ho zdvihol. Vyváženie musí byť veľmi dobré. Na asfalte je to ťažký suverén a elektronické doplnky jazdcovi v mnohom pomáhajú. Mňa však zaujímali práve schopnosti mimo asfaltu. Limitom mi boli hladké cestné gumy a absencia relevantnej ochrany motorky. Ukázali sa dva základné poznatky. Za prvé: mastodontická váha sa v teréne neprejavuje tak, ako by som čakal. Za druhé: limitom v teréne je predná vidla. Fabrické nastavenie je príliš mäkké a nestíha na priečne rigóly a hupáčiky. Odskok sa mi zdal akceptovateľný, problém som vnímal v útlme. Predná vidla je však plne nastaviteľná a predpokladám, že pritvrdenie by pomohlo. Týmto neduhom ale podľa mojich skúseností trpia takmer všetci hráči na trhu tzv. cestovných endúr. Dobrý postoj v stupačkách by si pre jazdca mojej výšky vyžadoval posun riadidiel hore a dopredu. Trochu prekáža, že jazdec sa pri postoji nemá kde chytiť kolenami, motorka je v tejto časti veľmi úzka. Výborné je naopak ovládanie páčok jedným prstom.
Každopádne, zábava na šotolinkách je veľká. So zapnutou trakčnou kontrolou sa stroj javí ako kastrát a kontrolka mi na prístrojovke blikala ako svetlá na kolotoči – to pravé žúžo začne až po jej vypnutí. ABS v teréne nie je úplne zlé, nespôsobuje efekt „žiadneho brzdenia“. Začiatočníkom by som ale rozhodne odporúčal veľmi zľahka sa hrnúť do vypínania týchto pomocníkov, aby to nedopadlo zle. Tigrík je šelma! Kto uvažuje o motorke s parametrami: turista so schopnosťou prejazdu ľahkým terénom + liter + kardan, by mal zaradiť do úvah aj tento stroj, ale za mňa v prevedení XC (vypletané kolesá, padáky, šusplech).
Možno by sa zdalo, že v niektorých veciach sa s Lanďalom nezhodneme, ba si dokonca protirečíme. Určite treba brať ale na vedomie obrovské rozdiely, ktoré sú medzi nami. Vysoký pevný chlapák, jazdiaci väčšinou presne tieto typy motoriek. Určite má nielenže iné požiadavky a potreby na podvozok, posed alebo postoj, ale aj inak vníma všetky info, ktorými ho motorka zásobuje, než ja. Jazdec skôr priemerného vzrastu 176 cm s jemne podpriemernou hmotnosťou 68 kg a jazdiaci v poslednej dobe skôr ľahké MX stroje alebo dvojtaktné 300vkové endurko. Myslím, že toto dosť vysvetľuje tie naše rozdielne pohľady na určité veci.
Článok som chcel iný, ako to býva obvykle, preto až úplne nakoniec píšem zopár drobností.
Dobre, že sem niekto dal tempomat. Po meste sa ani nedá jazdiť inak ako s nastavenou 55kou. Motor v kombinácii s dobrou ochranou pred vetrom “opticky” klamú a hneď prekračujete MPR aj o dvadsať. Mimo mesto zas pre pohodlie presunu. Zapínanie, nastavovaie a ovládanie je celkom jednoduché a intuitívne. Všetko som to zvládal za jazdy, bez predchádzajúceho školenia či skúšania. Vypne sa automaticky pri každom zásahu do brzdy, spojky alebo len ťuknutím do plynu. Ako keď chcete ubrať. Na toto som si trochu zvykal, až kým som pochopil, že na čo to tak je.
Sedlo je nastaviteľné v rozmedzí 5 cm, je dostatočne pohodlné, nie je ani veľké, ale ani úzke či zle tvarované. Viezol som sa aj ako spolujazdec, tak hodnotím aj sedlo tandemistu. Nenašiel som žiadne výhrady, možno by som ale domontoval zadné kufre, ktoré tu majú v sérii predprípravu. Všetky tri.
Špicové kolesá mi ani nejak nechýbali. Len možno preto, aby som sa cítil trochu viac ako pravý tvrdý cestovateľ dobrodruh. Viac mi tu ale chýbal zadný blatníček, ktorý by ochránil tlmič. Privítal by som ochranné “padáky” či rámy. Hlavný centrálny stojan som využil asi dvakrát, ale poteší. A pri turistike určite príde vhod. Je tu vlastne toľko vecí, ktoré by sa mali spomenúť, že určite nespomeniem všetko. Preto radšej tieto info ťahajte od predajcu na Trnavskej ceste sto.
Jo a spotreba? Jazdil som aj za 4,5 na sto. Ale tak sem tam sa mi aj trochu prehupla nad pekných sedem :-D.
