Šport
Autor: Redakcia
29. marec 2018
Navštívené: 928 x

Už sa stáva pravidlom, že terénsezónu začínam na kantráči v Borskom, kde hlavne preverujem zimnú prípravu. Ani tento rok tomu nebolo inak, no skoro som ho vynechal. To by som ale podľa rečí najbližšieho okolia ľutoval a ešte by si zo mňa robili srandu a posmievali sa mi. No a ani by sme nemali žiadne čísla na kontrolovanie mojej fyzickej prípravy vo fitku. Nakoniec som sa rozhodol až v piatok navečer pred pretekom pri pešej kontrole trate, že toto si idem dať, lebo tak rozbitú trať som ešte nevidel. Predsa len, kde inde sa ukáže fyzička, ak nie v tomto piesku. Trať nás čakala v stave, v akom sme ju opúšťali minulý rok po pretekoch. Vlastne medzi tým sa tu ešte trénovalo a rozbilo sa to viac a miestami to bolo až na smiech cez slzy. Dokonca aj nová, no krátko fungujúca MX trať, ktorá vznikla hlavne vďaka klukom z Moravy a jej činnosť zakázali tí, čo ju pred tým povolili, zostala neupravená od posledného tréningu. Ale aspoňže ju spojili a využila sa v preteku. Ďalej vyplakávať na túto tému nebudem, to nech si riešia tí, ktorých sa to týka.

Vrátim sa ale späť k sebe, k svojej príprave a k preteku. Jednou vetou spomeniem len to, že som sa spoznal s chalanom, čo sa venuje naturálnej kulturistike 25 rokov, pripravuje jedálníčky a všetky tie hovadiny okolo. Pomohol som mu pri výbere moto do terénu, trochu sa mu venujem pri jeho začiatkoch na ľahkej endurofke a on sa na oplátku začal venovať nám. Ja, Filip aj Gabika sme pre neho asi určitá výzva, pretože sme každý iný postavou, vstupnými údajmi a hlavne cieľmi. No skrátka, pripravil nám nejaké plány a začali sme makať. O tomto ale inokedy. To je kapitola sama o sebe. 

Ja som, samozrejme, ako to je u mňa zvykom, ochorel, len čo som začal cvičiť, potom som bol znova chorý, potom zas málo času, tak sme určité ciele preskočili a skúšali kondičku vyhrotiť priamo na kantráč. Údaje ukazovali, že by to malo byť OK, tak nakoniec, aj cez znova sa blížiace ochorenie, som sa teda v piatok rozhodol štartovať.

Na štart sa mi podarilo dať do prvej lajny z troch nastavaných v našej regionál kategórii. Nová baterka nahodená pred dvoma dňami, motorka prekontrolovaná, štartuje na brnk, radím dvojku, skúšam cez spojku štartovať, všetko ide, tak som v klídku pripravený na vonkajšej pravej strane do ľavej točky po štarte. Tabuľka s 15timi, potom s piatimi sekundami, biela vlajka máva a mne moto nechytá. Motor sa ani nepretočil. Všetci už dávno pália vpred, len ja a kolega stojíme. Filip za nami vlastne tiež. Hľadám štartpáku, kopem a nič. Všetci sú už preč len ja až na tretí kop štartujem motor a pálim vpred. Naštastie sa všetci pratali do vnútra točky. Už tam ich pár obieham, potom na skoku ďalších a tak ďalej po celej časti mx trate. Do lesa som už trochu ukľudnený a snažím sa predbiehať aj tam, kde sa dajú len dve moto vedľa seba. Piesková baňa za cestou je jedna krása. Náš tréning v "Maroku" mal zmysel. Tu obieham úplne jedna radosť. Na bubnoch v lese sa snažím riskovať čo najmenej a to sa odzrkadľuje aj na mojej pozícii, kedy sa zas trochu prepadám. Znova hlboký široký pieskový úsek a deriem sa vpred. No a takto to ide až po návrat na mx trať. Na bubnoch v lese vždy niečo stratím, no v hlbokých pieskoch sa mi ide krásne a tam predbieham tých, čo mi to natreli v lese. Stále necítim, že by som sa zadýchaval, čo sa mi teda nestáva. Nič ma nebolí, z čoho sa veľmi teším.

Tankovačku som mal naplánovanú pri konci tretieho kola, no po zmeraní dĺžky kola, ktoré má len 8,5 km to posúvam o jedno kolo neskôr. Sem tam si cuckám vody, padám len asi štyrikrát, tie krízovky, čo som ustál, nerátam, no ale asi 7 krát som ustál čo trafil niekdo do mňa alebo predo mnou zabrčkoval a ja som ho nezostrelil. Z toho sa tiež veľmi teším a som rád, že som nikoho nesundal a snažil sa aj uhnúť, ak bol niekto za mnou rýchlejší. Asi stárnem.
Celý pretek som poňal v duchu fair play a hlavne ako kondičnú kontrolu. Nakoniec som došiel ako 12ty, bez únavy, len s ľahkými bolesťami v krížoch, čo ale v rámci toho, že ma bolievali kríže od detstva, až dokým som nezačal teraz cvičiť, považujem za veľký úspech. Po skontrolovaní pulzu na hodinkách som na seba ale najedovaný, že som nepotlačil trochu viac na pílu. Priemerná srdcovka 150 úderov a maximálna len 175. Toto som mal hrotiť viac. Nevadí, na ďalšom preteku to preverím, dúfam, viac. Aspoň sa nám potvrdilo, že smerovanie nášho tréningu vo fitku je správne. Treba ale viac začať jazdiť na moto. Aspoň toľko, ako po iné roky, lebo táto jeseň a zima bola na moje jazdenie dosť chudobná.